Odpovídala Luana.
Otázky připravil Jakub Asphyx.
Přeložila Petra, děkujeme!
Ave NERVOSA! Za poslední dva roky jste u nás hrály dvakrát na festivalu Brutal Assault, vystoupily jste i na Obscene Extreme. Měly jste i několik menších klubových koncertů. Vypadá to, že se vám u nás v České republice líbí. Které vystoupení považujete za nejvydařenější? Co říkáš na české fanoušky?
Brutal Assault bol pre nás tým najúspešnejším festivalom. Hovorím to preto, lebo je najväčší a tamojší dav fanúšikov bol naozaj obrovský. Vždy bolo naším snom hrať na Brutal Assaulte, je to veľmi známy a dobre organizovaný festival. Dúfam, že sa tam niekedy ešte vrátime. Český fanúšikovia sú skvelí ako aj všetci naši fanúšikovia po celom svete. Ale máme taktiež mnoho českých priateľov, takže niekedy k vám zavítame len tak, navštíviť známych a dožičiť si zopár dní voľna.
Pokud před někým vyslovím jméno NERVOSA, každý hned ví. „To jsou ty mladý hezký thrashový holky, ty jsem viděl naživo a bylo to super“: to jsou věty, které slýchávám nejčastěji. Jak k tomu vlastně došlo, že jste začaly hrát zrovna tenhle styl? Člověk by u vás očekával spíš nějaký „modernější“ metal.
Každá z nás individuálne miluje tento druh muziky a mali sme len šťastie, že sme našli jedna druhú a môžeme hrať spoločne. V súčasnosti hrá old school metal mnoho mladých ľudí, nie je ťažké nájsť také kapely, takže my sme len jedným z mnohých prípadov.
Jedinou původní členkou je Prika. Jestli se nepletu, tak Fernanda se do NERVOSY přidala až rok po založení kapely. Když se podívám na seznam muzikantů, kteří prošli vaší skupinou, tak jediným mužem, který kdy s vámi hrál, tak byl Amílcar z TORTURE SQUAD. Jinak samé ženy. Byla to podmínka? Chtěly jste a chcete být čistě ženskou kapelou? Je těžké sehnat v Brazílii nové muzikanty/tky?
Amilcar nebol oficiálnym členom, nahral s nami prvý album, pretože to bolo v čase keď náš prvý bubeník opustil kapelu a my sme potrebovali urýchlene nahrávať, takže Amiclar ako náš priateľ nám spravil službičku a nahral bicie. Naša kapela bude mať vždy čisto ženskú zostavu, to by sme chceli určite zachovať, ale nie je vždy jednoduché nájsť babu, ktorá by zapadlo do kapely. Je úplne jedno, či si chlap alebo žena, vždy je ťažké nájsť niekoho, kto je ochotný opustiť svoju rodinu, prácu, veľkú časť svojho osobného života a žiť konštantne na cestách ako profesionálny hudobník. Na začiatku človek nie je schopný zarobiť toľko peňazí, aby mohol žiť s kapelou podľa predstáv. Ale ak neopustíte prácu, rodinu a nesnažíte sa oveľa tvrdšie, nikdy nezistíte, či sa budete môcť v budúcnosti živiť len ako hudobník. To je dôvod, prečo je ťažké nájsť vhodných členov do kapely, pretože NERVOSA je práca na plný úväzok.
Máte na svém kontě zatím dvě alba (a jedno demo z roku 2012). Obě se odehrávají v rámci klasického thrash metalu. Jakým způsobem vznikala? Zajímal by mě samotný proces, kterým NERVOSA skládají nová alba. Jste demokratickou kapelou nebo je někdo z vás tím, kdo má poslední slovo?
V kapele ide všetko veľmi demokraticky, každý sa zapája do procesu tvorby a výsledok, ktorý počujú fanúšikovia odzrkadľuje prácu celej kapely dohromady. Avšak nebývame navzájom veľmi blízko, takže nemáme možnosť stretávať sa na skúškach, či tvoriť muziku spoločne. Takže ak má niektorá z nás nejakú myšlienku, nahrá ju väčšinou do telefónu a pošle e-mailom ostaným dievčatám. Potom môžeme my ostatné zapracovať na danom nápade, buď pridať nejaké svoje myšlienky, riffy alebo ho pozmeniť podľa svojich predstáv. Takto to pokračuje až pokiaľ nenájdeme uspokojivý výsledok toho, čo sme si na začiatku zhruba predstavovali a keď už máme väčší počet skladieb takto predpripravených, ja (Luana) letím do São Paula do skúšobne, kde tieto skladby pilujeme až pokiaľ nedotiahneme všetky detaily.
Kdo je autorem vašich textů a o čem pojednávají? Kde pro témata berete inspiraci? Osobně považuji psaní textů pro muziku za hodně těžkou disciplínu. Jak texty vznikají?
Fernanda a Prika píšu texty skladieb, ja do tohto procesu veľmi neprispievam. Inšpirácia prichádza z nášho každodenného života, z vecí, ktoré sa dejú okolo nás, z toho, čo sa deje so spoločnosťou. Niekoľko vecí pochádza aj z osobných skúseností, ale vo všeobecnosti v textoch hovoríme o spoločnosti. Myslím si, že písanie textov je príliš náročné, preto ja hrám radšej len na bicie, haha.
Pocházíte ze Sao Paula, stejně jako jedna z mých nejoblíbenějších kapel – SEPULTURA. Nejsou to ale jen oni, napadají mě třeba skvělí veteráni VULCANO a spousta dalších. Vypadá to, že vaše scéna je neskutečně silná. Vy jezdíte často i do Evropy. Můžeš nějak obě scény porovnat? Jsou třeba vaši fanoušci živelnější, divočejší, přistupují k hudbě jinak? Kdo kupuje víc CD, merchandise?
Fanúšikovia v Brazílií a celej Južnej Amerike sú podľa mňa vrúcnejší. Kričia, skáču a moshujú naozaj poriadne, ale dá sa povedať, že v Južnej Amerike je všetko o stupeň šialenejšie. Ale taktiež chápeme, že tu je pre ľudí oveľa ťažšie kúpiť si niečo z merchu, pretože tu nemáme toľko peňazí na utrácanie, keď už zaplatíme lístok a cestu na koncert. Ľudia v Európe nie sú až takí šialení, máme pocit, že radšej dôkladne sledujú, čo sa deje na stejdži a nezabávajú sa až tak ako ľudia u nás. Ale na druhej strane, kvalita života je v Európe vyššia, takže merch sa oveľa lepšie predáva, ľudia si môžu dovoliť niečo kúpiť oveľa častejšie, čo je pochopiteľné. Ale obe scény sú skvelé a veľmi si ceníme, že môžeme hrať na týchto miestach. Je to iné, ale rovnako dobré.
Viděl jsem vás na jednom menším koncertě v Praze a na závěr jste nám zahrály do bluesu hozenou skladbu „Wayfarer“. Mě se ten song neskutečně líbí. Přivádí mě to na myšlenku, kdo byl vlastně vaším vzorem, když jste začínaly s muzikou? Thrashová klasika se sama nabízí, ale bylo to i blues?
Hej, tá skladba je naozaj skvelá, ale viac ti o nej nepoviem, lebo v čase keď bola zložená, som ešte nebola v kapele. Blues veľmi nepočúvam, ale medzi moje obľúbené žánre mimo metal patria Indie Rock a trochu aj Rap.
Jste mladé, krásné holky. Vystupujete na festivalech, jezdíte po světě. Přiznám se, že je na vás radost pohledět. Nemáte s tím ale někdy problémy? Metal je přeci jen převážně mužskou záležitostí a nebudeme si nic nalhávat, někdy bývá nejen pro fanoušky těžké oddělit muziku od vizáže. Balí vás kluci? Asi to zkouší často, co?
Väčšinou sú fanúšikovia zdvorilí a dokážu pochopiť, že sme tam ako hudobníci a absolútne nechceme spájať náš profesijný život s tým osobným, ale samozrejme nájdu sa aj takí, ktorí sú otravní a povedia nám mnoho zlých a niekedy až nechutných vecí. My sa len snažíme vyhýbať takémuto druhu ľudí a ísť ďalej, pretože oni nikdy nezískajú pozornosť, ktorú by chceli.
Hodně cestujete, jste pořád spolu. Já pracoval dva měsíce mezi samými ženskými a pořád se hádaly, haštěřily, pomlouvaly:)). Nemáte někdy ponorkovou nemoc? Dokážete spolu i po těch letech zapařit, popít, udělat si večírek?
Áno, počas turné sa jedna druhej takpovediac zunujeme, ale to je normálne. Veď od začiatku turné všetko robíme spoločne, hráme, jeme spolu, zdieľame izbu v hoteli, cestujeme v rovnakej dodávke celý deň. V istom bode sa proste nechceme už spolu rozprávať, je pre nás lepšie, keď si nasadíme slúchadlá alebo si užijeme trochu ticha, ale to neznamená, že sa nemáme rady, len spolu trávime príliš veľa času. Keď nie sme na cestách s kapelou, môžeme ísť spolu hocikam a robiť hocičo ako dobré priateľky.
Každá kapela má nějaké sny. Některá chce hrát na jednom pódiu se SLAYER, další zase vydat album u obrovského vydavatelství. Jaký sen, metu, cíl mají NERVOSA?
Ten príklad so Slayer bol veľmi dobrý, možno je aj naším snom byť na spoločnom turné so Slayer a byť ich otvárajúcou kapelou, haha. Ale myslím si, že všeobecne sa proste chceme len zlepšovať a zlepšovať a každý deň robiť veci dokonca viac profesionálnejšie. Ako napríklad turné udržiavať v lepších podmienkach, pokračovať v nahrávaní profesionálne znejúcich albumov, aby bol každý album lepší. Nemyslím si, že máme nejaký konkrétny veľký sen, proste sa len zlepšovať.
Máte vůbec v tom všem koncertování a nahrávání čas na poslech své oblíbené muziky? Sledujete dění na scéně, objevujete rády nová alba? Pokud ano, co za nahrávku vás zaujalo v poslední době? Znáš nějaké kapely z České republiky?
Povedala by som, že našu obľúbenú muziku počúvame v dodávke počas cestovania, haha. To predstavuje náš voľný čas, kedy môžeme počúvať čo chceme a okrem toho je to asi jediná vec, ktorá sa počas jazdy dá robiť. Každá z nás vo svojom voľnom čase rada počúva rôznu hudbu, takže nasledujeme rôzne hudobné štýly. Ja osobne rada objavujem nové albumy a kapely, som veľký fanúšik LP-čiek a keby som mohla, všetky svoje peniaze by som utratila na podporu a objavovanie nových kapiel, je to proste hobby. Posledný album, ktorý upútal moju pozornosť bol „Vegeance“ od švédskej formácie DREADFUL FATE. Pravdepodobne poznáme riadnu fúru kapiel, možno aj nejaké z Česka, len si jednoducho nie sme vedomé toho, že odtiaľ pochádzajú, haha.
Co chystají NERVOSA v nejbližších měsících?
Pokračovať v turné po celom svete a potom konečne na konci roka si užiť chvíle voľna s našimi rodinami a priateľmi!
Děkuji moc za rozhovor a přeji vám i kapele jen samé vyprodané koncerty a ať vám fanoušci utrhají ruce u stánku s merchandise. Ať se vám daří i v osobním životě.
about NERVOSA on DEADLY STORM ZINE/ o NERVOSE na DEADLY STORM ZINE
