Odpovídal Dave Matrise.
Přeložila a otázky připravila Petra, děkujeme!
Nazdar JUNGLE ROT! Ako sa máte, chlapci? Práve počúvam Vašu čerstvú dosku stále dookola a totálne mi drví všetky kosti v tele. Splnila Vaše očakávania? Podeľte sa s našimi čitateľmi s pocitmi krátko po vydaní nového albumu.
Ahoj, darí sa nám celkom dobre. Som rád, že sa ti nový album páči. Veľmi ma teší, ako skvelo to všetko s našou novou nahrávkou dopadlo. Vedel som, že sme do toho dali veľa úsilia, ale nebol som si istý až pokým som nepočul ohlasy fanúšikov, ktorí nám zdelili svoje pocity. Šlo väčšinou o pozitívne spätné väzby a v mnohých názoroch je označovaný ako album roka. Počuť niečo také robí človeku veľkú radosť.
Prečo je nový album bez názvu, respektíve nesie názor "Jungle Rot"? Myslím, že kapely väčšinou vydávajú rovnomenné albumy ako symbol nejakého nového začiatku, zvyčajne to tak býva po opätovnom návrate na scénu, alebo keď kapela oslavuje nejaké výročie. Avšak, ani jeden z týchto prípadov neodzrkadľuje vašu situáciu, tak prečo?
Raz sme si tak všetci spolu sadli s cieľom prísť s nejakým originálnym menom pre novú nahrávku. Začali sme len tak chrliť rôzne alternatívy, ale ani jedna nefungovala. Tak som povedal chalanom, prečo nepoužijeme jednoducho JUNGLE ROT. Veď doteraz sme mali všetky tie skvelé názvy, ale nikdy sme doske nedožičili jednoduché meno kapely. Po 25 rokoch, keď máme vonku desať albumov, si to táto kapela zaslúži. Mám pocit, že názov albumu JUNGLE ROT hovorí v tomto bode našej kariéry za všetko.
Veľmi sa mi páči obal album, je taký povedzme tomu viac moderne poňatý, možno vhodnejší pre technické death metalové spolky ako Faceless alebo Artificial Brain. Všetky vaše obaly doposiaľ majú nejaké spojenie s vojnou. Na prvý pohľad som však na novej doske takéto znaky nenašla, ale po precíznejšom prezretí som si všimla nábojnicový pás, plynovú masku, takže.... stále spolupracujete s umelcom, ktorý vytvoril cover art aj na predchádzajúcich doskách?
Áno, tuším, že sme vždy mali na obale nejaký motív s vojenskou tematikou. A na našom novom albume je to jeden z najlepších. Zobrazuje hnijúceho vojaka v jazere niekde v džungli. Gyula Havancsák je mužom, ktorý stojí za týmito chorými námetmi. Urobil pre nás obaly k predchádzajúcim piatim albumom a každý jeden bol lepší ako ten predošlý. Neviem ako to robí, my mu vždy pošleme len názov albumu, nad ktorým uvažujeme a on je vždy schopný ho skvelo zachytiť. Je to veľmi talentovaná osobnosť, ktorá miluje svoju prácu a ešte okrem toho je to aj skvelý chlap.
Zaznamenala som, že vám chýba bubeník. V minulosti sa vám v zostave vystriedalo mnoho bubeníkov. Je situácia stále rovnaká alebo už máte nového bicmama na plný úväzok?
Momentálne pracujeme so skvelým bubeníkom, ktorý sa volá Spencer. Naozaj sa nám veľmi páči. Posledných osem rokov alebo tak nejako sme si na nahrávanie dosiek alebo aj na väčšie turné bubeníka vždy len najímali. Momentálne naozaj nechceme žiadneho ďalšieho člena kapely, pretože je ľahšie si niekoho najať a zbytočne sa nezaoberať nejakými drámami alebo osobnými problémami, ktoré často zasahujú do chodu kapely, keď v nej máte ďalšieho člena.
Nechcem veľmi rozpitvávať tému vašich textov, pretože je zjavné, že vaše albumy sú viac-menej venované vojne. Viac by ma zaujímalo, čo si myslíte o problematike držania a používania zbraní civilistami v Amerike. Možno máme tu v Európe trochu mylnú predstavu čo sa tohto týka, ale myslím si, že v Amerike je oveľa bežnejšie vlastniť zbraň na sebaobranu. To však často prináša oveľa viac násilia a nehôd obyčajným ľuďom. Čo si o tom myslíš? Je podľa teba správne, keď hocikto vlastní zbraň?
To je veľmi chúlostivá téma. Ja osobne pracujem so zbraňami, takže ich používam na dennej báze, je to moje živobytie. Cítim, že je to jedno z našich najväčších práv vlastniť zbraň a obrániť seba samého ak je to potrebné. Vždy tu naokolo budú nejakí zlí ľudia, ktorí sa budú snažiť kradnúť, znásilňovať alebo vraždiť. Za všetkým, čo máme stojí naozaj tvrdá robota, a preto ak to bude potrebné budeme brániť naše životy, ako aj majetok, lebo máme právo to urobiť, takže....Ja osobne verím všetkým vykonaným previerkam nutným pre držanie zbraní, ktorými musí človek prejsť aby si zakúpil zbraň. Žijeme proste v šialenom svete.
Ste súčasťou metalovej scény už viac ako 20 rokov. Vedeli ste porovnať scénu teraz a v čase, keď ste ešte len začínali? Bola viac súdržnejšia, silnejšia? Niekedy sa mi zdá, že v súčasnosti je metalová scéna viac rozdelená v tom zmysle, že tu máme neuveriteľné množstvo žánrov a fanúšikovia namiesto toho, aby boli "priateľmi v metale", často nevedia nájsť spoločnú reč kvôli rozdielom v ich obľúbenej metalovej muzike (napríklad fanúšik prog metalu a old school death metalu). Aký je Váš názor?
Pre mňa scéna ako taká bola vždy rovnaká, ale neviem čo myslíš tým, že je dnes viac rozdelená. Samozrejme sú tu nejaké odlišnosti medzi scénou dnes a v predošlých časoch. Vtedy tu nebolo tak veľa kapiel, ktoré hrali to, čo my v našich začiatkoch, takže to bolo oveľa vzácnejšie, bolo jedinečné počuť takú kapelu naživo a tým pádom aj ju patrične oceniť. Dnes je scéna strašne presýtená množstvom rôznych žánrov a nemyslím si, že decká v súčasnosti vôbec vedia, čo majú radi. Pre mňa je to v konečnom dôsledku aj tak vždy len metal.
Som si istá, že ste taktiež metalovými fanúšikmi. Chodíte ešte stále na koncerty a podporujete kapely? Aký album si si naposledy kúpil? Objavil si v poslednom čase nejakú kapelu, ktorú ťa oslovila?
Samozrejme, že áno. Snažím sa podporovať ako sa to len v tejto dobe dá. Čím si starší, tým je to ťažšie, ale robím to najlepšie ako viem. V poslednej dobe ma veľmi oslovily kapely Skeletal Remains a Necrot. Obe kapely prinášajú späť starý old-schoolový žáner a držia túto vlajúcu vlajku veľmi vysoko.
Vo všeobecnosti, keď metalové kapely pochádzajúce z US porovnávajú koncerty doma v Amerike s tými v Európe, európske koncerty väčšinou vedú. Máte s JUNGLEROT podobnú skúsenosť? Prečo je to tak? Ktorý koncert bol pre vás jedným z najlepších a prečo?
Myslím si, že koncerty, tie sú všade rovnaké. Zvyčajne je to na oboch stranách okolo 250 fanúšikov, ktorí sa ukážu na koncerte či tu alebo v Európe. Čo robí Európu takou špecifickou sú jednoznačne festivaly a ich obrovské množstvo. V Amerike nemáme toľko festivalov, ktoré by zabookovali death metalovú alebo undergroundovú kapelu. Takmer všetko sú to nejaké korporátne udalosti hrajúce debilnú rádiovú muziku, ktoré sa opakujú každý rok. Pre mňa festival znamená vidieť a objavovať nové kapely po prvý raz. Jeden z mojich najlepších koncertov som zažil len nedávno na Heavy MTL festivale v Montreale, v Kanade minulé leto. Hrať na tom mieste bolo pre mňa niečo, na čo som čakal mnoho rokov a nakoniec sa to aj podarilo.
Zatiaľ som vás videla len jediný krát, a to na Brutal Assaulte v roku 2013 a koncert to bol naozaj skvelý. Avšak odvtedy som vôbec nezaregistrovala nejaké vaše turné niekde nablízku. Plánujete sa v blízkej budúcnosti opäť vrátiť na európske pódiá?
Úžasné, bolo to pre nás skvelé obdobie a zahrať si tam znamenalo pre kapelu míľový krok vpred. Snažili sme sa vrátiť do Európy už niekoľko rokov, ale nikdy sme nenašli dobrú bookingovú agentúru. Momentálne spolupracujeme s ozajstnou agentúrou Mad Touring, ktorá je jednou z najlepších v Európe. Práve teraz s nimi dohadujeme detaily a naše turné v Európe by malo byť aktuálne v lete budúceho roka súčasne z bežiacou festivalovou sezónou.
Celkom by ma zaujímalo, či máte nejaké neobvyklé hobby. Som si istá, že nie ste celý čas len zavretý v skúšobni a hráte. Aké sú vlastne Vaše zamestnania v civilnom živote?
Áno mám. V čase, keď s kapelou nie sme na turné pracujem ako poľovnícky sprievodca. Túto prácu robím už cez 30 rokov a milujem každú strávenú chvíľku vo svojou zamestnaní. Sprevádzanie pri love je veľmi špeciálna aktivita. Pre niektorých klientov je to takmer ako splnený sen. Mnohých mojich poľovačiek sa zúčastňujú lovci, pre ktorých to je vôbec prvá taká skúsenosť v živote a na ten moment čakali a snívali o ňom po celý svoj život. Ja ich vezmem do prírody a plním tak ich sny. Je to niečo, na čo budú spomínať po zvyšok svojho života.
Skús si predstaviť, že stojíš na pódiu a je to vaše úplne posledné vystúpenie. Kde by sa tento koncert mal uskutočniť, kto by tam určite nemal chýbať a ktorú skladbu by ste zahrali ako poslednú? A aké by boli posledné slová?
Hmmm, povedal by som, že Wacken Open Air Festival. Mal by som tam celú svoju rodinu a ostatných milovaných spolu s ľuďmi z vydavateľstva, aby sme spolu oslávili našu kariéru. Ako náš posledný song vôbec by som si zahral skladbu Demons Souls. Bola to prvá skladba čo som pre Jungle Rot napísal, keď som začínal hrať, takže sa mi zdá správne ukončiť kariéru práve touto skladbou. A moje posledné slová by boli "dávajte si pozor na to, čo si želáte, pretože sny sa stanú skutočnosťou".
Cheers! Dave.
about JUNGLE ROT on DEADLY STORM ZINE/ o JUNGLE ROT na DEADLY STORM ZINE:
